Pôvodná dispozícia ostala z veľkej časti zachovaná. Na vstupnom podlaží mezonetu je semi-privátny veľkopriestor, s kontinuálnou presklenou fasádou. Na poschodí privátnejšie časti a funkcie (spánok, hygiena, pobyt).

Špecifikom bytu je jednostranná orientácia, s presklenou stenou, smerujúcou na juhozápad. Pozdĺž celého presklenia prebieha na vstupnom podlaží parapet, ktorý vyrovnáva výškový rozdiel pri výstupe na terasu. Stolársky prvok slúži zároveň ako plnohodnotný, pobytový mikro-priestor, vhodný na sedenie, ležanie, vystavenie výtvarných diel… Tvorí obytné rozhranie medzi interiérom a exteriérom, s výhľadom na panorámu mesta. Neobvyklým prvkom je tiež svetlík, nad schodiskom, ktorý vedie denné svetlo do hĺbky dispozície aj o úroveň nižšie.

Monochromatický farebný rámec vytvára neutrálny podklad, na ktorom vyniká prírodná kresba dubového dreva. Precíznym povrchom, ako liata epoxidová podlaha pri vstupe, alebo biele lamino sekunduje raster obkladu fasádnych betónových tvaroviek v hlavnom pobytovom priestore. Masívne dubové parkety a svetlá prírodná dyha sa objavujú aj na poschodí. Materiálovú skladbu dopĺňa tmavá morená dyha, použitá napríklad na deliacej priečke / knižnici, alebo čierna kuchynská pracovná doska z kompozitného materiálu HI MACS. V kuchyni zaujme schwarzplan okolia, použitý ako backsplash kuchynskej linky a zároveň výtvarné dielo a estetický motív bytu. Tri veže / „nomen omen“, sú na tejto mape vytvorené ako priestorové objekty – sochy z medi.   

Mobiliár korešponduje so zvolenou farebnou paletou.